DAY 09
–prejdené 188,1km
Tento deň je písaný zo spomienok, nakoľko som prišiel o dáta, ospravedlňujem sa fanúšicám a fanúšom…
Ráno bez čajokrásnej chvíle
Všade tam rástlo pichľavé čudo, tak nečudo že som zvolil sieť, medzi borovicami figovými.
Nepríjemne drsná a pichľavá rastlina alebo krík.
Zobudil som sa zas do chladného svitania. Čo na to povedať. Slnko sa už síce opieralo do siete, ale nedokázalo ma rozhúpať. Pôvodne som si myslel, že som sa zašil do paže. Ale paža bola nedostatočná, prepadla. Ukázal sa opak.
Bon matin.
Mal som rannú spoločnosť. Manželský pár prišiel autom venčiť dva kusy psov. Zamávali mi a popriali: “bon jour”. Rozospato som im odkýval. Musel som švihať. Bol som videný. High-speed som nabatožinil Čopraňu a odpálil som ako to len rýchlo šlo.
Ponaučenie bolo, radšej dva krát odchádzaj a raz odíď.
Po 8km mi bolo ešte chladno. Predsa len ráno, a za jazdy je vždy chladnejšie. Odstavil som na mieste na to vhodnom. Vyštafíroval som sa do nohavíc a chcel som si priodiať aj rukavice. Jak som kukal, tak som kukal, nemohol som ich nájsť. Hovoril som si: som kúpil, ale skutočnosť bola taká, že som stratil.
Moje dve potvory, rukavičnaté.
Tak to teda nie, bez rukavíc do Pirenejí nejdem. Kto vie, kde sali. Ale skôr sa na ne niekde prášilo. Uzniesol som sa, že sa vrátim do bodu – začiatok dňa. Vracal som sa, sliedil som ako sonar. Keď som dorazil do východzieho bodu, našiel som ich ako si spokojne ležia v prachu. Obe sa opaľovali a očividne som im nechýbal. Pozdvihol som ich a použil. Potvory. Mali by si brať príklad od Lucie, od kedy na na kľúčoch nevymýšľa.
Pokračoval som v ceste. Počas jazdy som stretol niekoľko nadrozmerných konvojov. Tie ťahače boli riadne hebedá. Prevážali obrovské jachty a domy. Zaberali jeden a pol jazdného pruhu.
Prevážajú domy, ale dokážu previesť aj domov?
Z rozpáleného asfaltu sálalo teplo. Motor Čoprane sa dobre nechladil. Nechcela ťahať, tak som ju nenútil. Išli sme pomalšie, ale bol som nad mieru rád, že nepršalo.
Kraben-burger
Na obed som sa zastavil v tieni na odpočívadle. Chcel som sa ukryť na chvíľu pred páľavou slnečného kotúča. Zároveň som chcel ochutnať kraba z konzervy. Z Lidlu som mal hamburgerové žemle, lebo tam vtedy iné pečivo okrem toastov nebolo. Urobil som si kraben-burger. Zistil som, že mi to nechutilo. Prekonal som sa. Krabie mäso malo nasladlú chuť a páchlo po morskej bačorine.
Samotný kraben-burger.
Celkom tu Lidl-ujem, je ich tu pomerne veľa a vždy, keď je nejaký na dohľad snažím sa dopĺňať zásoby potravín. Zastavil som sa aby som si osladil život a doplnil zásoby túňí v oleji. Za pomoci slovníku z mobilu som vyskúmal, ako sa po francúzsky povie olej: huile, huiler, d’hulie, pétrole… Olejnaté túne sú sýtejšie a chutnejšie.
Krajina okolo nabrala hornatejší nádych, bola razantnejšia a pôda červenšia a kamenistejšia. Človek by sa nazdal, že neúrodný a nehostinný kraj, v ktorom rastú bodliaky tŕnie a sem-tam medzi kameňmi nejaká zakrslá borovica.
Pohľad do krajiny.
Francúzi tu však majú obrábané, udržiavané rozsiahle vinice. Vynič, my nič a sem-tam cesta alebo stará kamenná chajda zarastená krovím.
Zlomená chvíľa
Slnko zapadalo, deň sa lámal na svojom sklonku.
Čo je horšie, začínala blikať kontrolka toaletného papiera. Už idem na rezerve a mám dojazd tak maximálne tri dni.
Bol som v kempe, ktorý som našiel. Mal som opäť svoj apartmá. Rozložil som sieť a dal som si sprchu. V sprchách hralo rádio, pripadal som si ako v obchodnom centre, akurát že som bol v kempe.
Ponaučenie dňa znelo, že smartfón nie je vhodný na cestovanie.
Na zlome deviateho a desiateho dňa došlo k zlomu.
Môj starý dobrý priateľ.
Večer som relaxoval na sieti keď mi začal fibrilovať display, a okolo pol desiatej skonal. Bol som nahratý, ako hlas na magnetofónovej páske. Akoby niekto prešiel magnetom a zmazal všetko. V okamihu som prišiel o spoločnosť GPS, slovníky a prístup na internet. Nemal som v paži, bol som offline a tak som šiel spať. Bol som na sieti húpacej, ale offline. Potreboval som urgentne zaspať aby som sa ráno mohol zobudiť, že to bol iba zlý sen. Vyvesil by som čiernu vlajku za motorku, ale nemal som. A bielu som sa ešte nechystal použiť. Ale ani tú som nemal keby niečo.
Bolo na čase aby nastal čas offline.
Bol to nechutný pocit. Opustil ma mobil, blízky, ostal som sám. Ostal som vydaný cestám sám na milosť a nemilosť, sám bez GPS.
