Ceruzky ako vzťahy. Chlapec je ako drevo, ktoré chráni tuhu. Spolu tvoria ceruzku. Tuha je krehká a bez dreveného obalu sa láme. Drevený obal bez tuhy je príliš tvrdý.
Spolu však sú jedno – ceruzka.
Autor drží ceruzku v ruke a kreslí ňou svoje umelecké dielo. Ak sa ceruzka zlomí, nezahodí papier a s ním dielo ktoré začal. Nevyčíta jej, že sa zlomila. Namiesto toho ju vezme a opatrne ju naostrí aby mohol pokračovať. Ceruzka prežíva radosť, aj keď sa míňa, stáva sa súčasťou nádherného diela. Na to aby mohol Umelec dokončiť dielo, potrebuje veľa rôznych ceruziek.
Jeden z pohľadov. Zamyslím sa . Ako vidím ceruzky? Ako vidím ceruzku? Ceruzka. Malý kus dreva, ktorého srdcom je uhlík. Uhlík je základom všetkého bytia, má úžasnú moc tvoriť nové. Ceruzka sa prebúdza v rukách každého umelca. Mať ceruzku je zázrak, to umenie žiť je dielo Autora. Ukrýva v sebe krásu a divokosť, ktorú len udatná ruka dokáže skrotiť.
Stále hľadám tú pravú tvrdosť, tú ceruzku na celý život.
Ceruzka ako oštep, ktorý pomáha chytať myšlienky do pasce papiera. Jej hrot sa dotýka papiera. Pod náklonom na ňom zanecháva stopy. Vydávam sa po týchto stopách a prenasledujem ďalšiu myšlienku. Prestávam vnímať svet okolo seba sústredím sa iba na stopu. Prebúdza sa vo mne duša lovca. Lovím myšlienky na stránkach papiera. Utekám naprieč prázdnym papierom. Občas strácam stopu. Občas sa strácam v stopách a neviem nájsť tú, ktorú chcem prenasledovať.
Každá ceruzka si nesie zo sebou kúsok lesa. Keď behá po papieri počujem šumenie v korunách stromov. Keď sa otupý ťažko vníma dielo Autora, ťažko sa Mu s ňou kreslí. Autor ju vezme do ruky aby ju naostril. Čepeľ strúhadla odoberá plátky dreva aby odhalila nádherné jadro, krehkú tuhu, ktorá je dušou každej ceruzky. Niekedy to ceruzku bolí, Autor to však robí preto lebo ju miluje, preto aby ju upriamil do špica. Aby tak znovu dokázala zachytiť pointu.
Každá tuha je vzácna. Každé drevo je vzácne. A tak spolu tvoria jednu vzácnu, jedinečnú ceruzku.
Ak s ňou chceš kresliť, potrebuješ ju najprv spoznať. Vedieť aká je. Ak by bola ceruzka hoc aj zo zlata, ale mala by dolámanú tuhu nebude sa s ňou dať kresliť.
Jemne ťa beriem do dlane. Drevo vonia. Krása tmavých očí tuhy. Drevo objíma krehkú tuhu. Máme predsa more času spoznať krásu. Túžim ťa spoznať. Spoznať akú máš tuhu. Chcem si ťa zobrať, na cestu po papieri. Papier pred nami je čistý, tak ako bol stvorený. Berieš si ma? Opýtam sa jej. Áno. Vydali sme sa cestu čmárať spoločné dni ako ceruzka. Povedali sme si svoje áno pred Autorom.
Existuje celá škála ceruziek. Od mäkkej po tvrdú. Majú však jednu vec spoločnú, všetky sa ľahko lámu.
Pali-Kuli©2018 22.09.2018 inšpirované z dňa 11.06.2011