DAY 04 (02-12-2023)
Vstávam na šiestu. Darí sa mi. Som hore. Nadomnou je moskytiera. Aj cez ňu ma štipali komáre. Zrejme som sa dotýkal v spánku siete a v tom pripade ma mohli postípať.
Počujem Eliho, cez okno sa rozprávame. Mám ešte čas pol hodinu. Čítam si:
(Efezanom 2:8-9 SEB)
[8] Veď ste spasení MILOSŤOU skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. [9] Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.
Boh ťa zachránil ces svoju MILOSŤ, keď si tomu uveril. Nemôžeš si pripísať za to žiaden úspech, lebo je to dar od Boha. Spasenie nie je odmena za dobré veci, ktoré sme urobili. Nebo nie je odmena pre tých, ktorí si to zaslúžia.
O 06;45 výrazame na cestu. Vezie na Džozef, ideme jeho autom. Som prekvapený kapacitou auta. V aute nas je šofér Džozef vpredu sedím ja na mieste spolujazdca (jazdí sa tu po druhej strane) a medzi nami sedí ďalší pasažier. Takže v predu sme traja vrátane šoféra. Na zadných sedadlách sedia 4 vrátane Eliho. A to neviem ani a v kufri (3-4).
Babuni sa prechádzajú po ceste. Odchádzame z dedinky pri jazere Natron. Nebolo síce ružové ako som ho videl na fotkách, no to nevadí. Splnil sa mi sen, bol som pri jazere.
Najťažší vtak čo dokáže litať niečo ako pštros
Vidím skutočný baobab. Zatiaľ nie z blízka len s auta ale aj tak ma to potešilo.
Dva pštrisy a zebry už nepočítam.
Väčšina cesty ideme 20-40 km/h
Je tu však pár usekov utlapkanej cesty
Zastavujeme na cikpauzu v denine tej pravej kde nastupili masaji, Eli ma zoznamuje zo staršou pani masajkou, ktorá je znovuzrodená, prijala Ježiša a už 15 rokov je jeho spirituálnou dcérou. Wow. Dávame si spolu selfie a pokračujeme ďalej.
KASAWA – jedlo vyprážané vyzerá to ako hrubý banán – je to koreň kasawa a chuti to ako zemiaky
Jem červený banán.
Stretávame iného Emanuela ako toho môjho. Je to tu celkom populárne meno.
A spolu ideme ešte na výhľad, na jazero Maňara, okolo ktorého sa rozprestiera NÁRODNÝ PARK MAŇARA.
Vzdialenosť medzi svetlom a tmou je veľmi malá. Neexistuje kompromis medzi svetlom a tmou, PRETOŽE BOH NA POČIATKU ODDELIL SVETLO OD TMY.
Ak nepoznáš rozdiel medzi svetlom a tmou, žiješ v tme.
Idúcky v aute na ceste do Aruše sa rozprávame. Jednou z tém je aj Panna Mária.
Prečo ju ľudia tak uctievajú?
Je to Matka Božia. Boh si ju vybral. Použil si ju – je to sluzobnica Pánova. Vieš prečo? Povedala nech sa stane Božia vôľa v jej živote. Prijala život. Nejde o ňu, ale o Ježiša, ktorého prijala. Ježiš je tou podstatou. A ona sa stala nádobou v Božích rukách aby sa mohla naplniť Božia vôľa, Boží plán záchrany pre svet. Cesta, naspäť k Bohu.
Pane urob ma nádobou vo svojich rukách.
Prijal som pozvanie prísť sem.
Pane pôjdem kamkoľvek ma pošleš.
Kamkoľvek do sveta, pôjdem kamkoľvek do služby pre Teba, pôjdem kamkoľvek do vecí kam ma pozývaš. Moje srdce je ochotné, tu som Pane!
Som tu aby som zobral rozhodnutia do rúk. Hovoriť, modliť sa v sile Pána, strach nech už nemá miesto v mojom živote.
Vôbec mi nevadí byť pár minút večer na internete, a aj to nie je isté že nevypadne Eliho hotspot. Som veľmi málo na internete, a keď som tak napíšem a zavolám si s priateľkou, odpíšem domov. Naozaj o čo ide n atom internete? Kukať hovadiny mi ani len nenapadne. Vzácny je každý kilobajt, a som rád že mám chvíľu stabilné spojenie.
Akurát vypadla elektrina. Nie je istotou, že elektrina je vzdy v zástrčke. Včera vypadla pri jazere Natron. Elektrárne majú nedostatok energie a tak vypínajú v rôznych častiach rôzne štvrte či mestá. Nie je dosť elektriky pre všetkých naraz, hovorí mi Eli. Je to tu z bežné. Majú pripravené svietidlá na batérie a sú na to pripravený, že to príde nečakane.
Rozprávam sa s Ezechielom. Má 30 a je z Kene, a rozpráva anglicky. Hovorí mi svoje svedectvo ako sa obrátil. Veľmi ma to povzbudilo. Jeho osobný príbeh. Postupne sa rozprávame o Bohu. Na konci už musí ísť. Objali sme sa ako bratia, veď aj sme v Kristovi. Vnimal som to, že mu mám darovať svoje tričko: “Be kind, kind of Jesus” darovalnsom mu ho. Je mu dobré, má s neho radosť a ja väčšiu s toho že som mu ho daroval. Radosť akú vie dať len pán Boh do srdca človeka.
Boh je živý, uzdrvuje tých ktorí prichádzajú z vierou k nemu.
(Žid 11:6) Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú.
Žena ktorá bola chorá 12 kokov, uverila, že ak sa dotkne rúcha Ježiša, bude uzdravená. Nikde sa nepíše, že bola veriaca, ale uverila.
Pilau – jedlo z tmavej ryže čo máme na večeru.
Dnes som nebol na internete. Už som dlhodobo nebol takro bez inrernetu. A zisťujem, že je to pre mňa komunikačný nástroj.
Hej ešte som nepovedal viac, čo je táto misia zač? Niekedy misia nemusí znamenať megalomanskú vec, niečo čo je veľké pre ľudí pre Boha nemusí znamenať nič, ale niečo čo človek pokladá za samozrejmosť a malú vec, pre Boha má nesmiernu cenu. Náš Boh nie je lacný.
Možno to pre niekoho nie je musia, ale už to že som tu, je svedectvom, už to že sa rozprávam o Bohu s Elim, ma buduje a zapaľuje vo mne ešte väčšiu túžbu po Božom kráľovstve a po jeho budovaní.
(Židom 3:4) Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.
My sme chrámom ducha. A tento chrám treba budovať. Ak v dome nebýva Pán, dom nemá majiteľa, kto je pánom? Pán Boh mi dal život, dal mi telo, stvoril ma.
(Mat 13:19) Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty.
Večeriame spolu. Obdivujem porcie, ktoré si nabrali, mne by to vystačilo aj na tei krát. Na večeru je ryža, ananás, banán a hovädzie mäso akoby v rizote, namáhavé na žutie.
Na začiatku bolo pre mňa zvláštne kombinovať ovocie a jedlom ale už som ai zvykol, je to fajn. Počas večere sa smejeme, bariera medzi mzungu a nimi pomaly opadla. Rozprávame sa o rozdieloch medzi Európou a Afrikou, v kulture, jedle. Ku koncu sa téma zdípovatieva. Rozprávame sa o čarodejnictve a magii.
O pol dvanástej sa rozpúšťame a idem sa uložiť na spánok. Teším sa na zajtrajší deň.
