DAY 33
–prejdené 61,8 km
–prejdené 61,8 km
Vesmírna odysea lagovala (6113,2km)
Človek si často myslí, že je pánom svojich myšlienok, občas prisaje falošný pocit ako karburátor saje občas falošný vzduch. Občas treba vykonať bugfix a optimálne sa zamyslieť. Inak si človek potom ľahko zvykne časom si zvykať na všetko.
Bolo 05:21 a hviezdy na oblohe svietili ako besné. Obloha nebledla a nebledla. Začínal som sa pýtať, či som sa nezasekol v nejakej časovej slučke. Zasekol som sa v čase? To hádam nie, to by bolo ako zakotviť na pustom ostrove. Zaspal som, a keď som sa zobudil, znova všetko bolo ako prvýkrát. Blbli hodiny, alebo bolo šesť hodín naozaj? Zamrzla obrazovka, stláčal som F5, ale nepomáhalo to. Vypustil som unavený olej z mechúra a ešte raz som si šiel ľahnúť. Žeby odišla grafika? Mohla naskočiť aspoň blue dead screen. Teplota okolia bola iba 21,1°C. Keď som sa opäť pokúsil naloadovať ráno, bolo päť minút po pol ôsmej a začínalo svitať. Yes.
Raz som si začal zvykať, odvtedy som začal veciam tykať, a tým, čo sa týkali mňa, som začal vykať.
Zamľasol som dve tyčine a spláchol ich cocacolou. Bol som nezdravý ako Američan. Planirúval som si, kam ďalej. Podľa všetkého cesty na juhu Španielska vyzerajú dosť riedko. Špekuloval som, ako oboplávať ozrutnú Seville. A taktiež, kým som sa pohol ďalej, potreboval som uploadnúť ďalšie dva dni, ktoré som mal off-line, ale nebol čas ich naládovať hore na internet.
Konečne som zdvihol kotvu z parkoviska pri agua parku – po anglicky water park. Dosť som sa vynasmažil. Cesta bola vriaca a jedine jazdou som získaval výhodné skóre oproti horúčave. Spoľahlivo som oboplával obrovské mesto Huelva, z ktorého mimochodom vyplával Krištof Kolumbus za objavením Ameriky. Ja som sa plavil ďalej v rámci Európy po moriach času ako Palo Frajeris.
Bol som ako Indián na hot wheels, on hot road. Viezol som sa prašnou krajinou a obloha bola už piaty deň defaultne blank. Blankytne modrá bez oblakov.
Sólo solárne solárium pre sólo jazdca.
Jazdu bez trička som si naplno užíval. Bral som to ako slnečné otužovanie, pretože už ma nebavilo na pravé poludnie byt zaoblečený do dlhých nohavíc a mikiny wikiny. Bola ešte jedna alternatíva, ale tú som z chemicko-technických dôvodov vylúčil – totiž aby som sa mastil impregnačným krémom.
Po zvyšok dňa som sa chtiac či nechtiac radšej paril v mikine wikine ako dusená brokolica, ako by som sa mal usmažiť ako anglická slanina.
Nepochopím to ani po mesiaci na cestách. Španielsko a Portugalsko detto. Keď prechádza auto okolo svojho známeho alebo kamaráta, tak si na neho proste zatrúbi. Známy si ho všimne a kývne mu rukou. To je celé. Čo je toto za zvyk?! Zlý zvyk, zlozvik. Trúbenie v obci a zbytočne. Slušák ako ja sa zakaždým obzrie, či niečo nestratil, alebo či sa niečo deje za mnou. Do paže aj s takým zvykom.
Gasolina na obed (6157,5km)
Ja som si príliš nepochutnal, aj keď mám gasolinu rád, zato Čopraňa uhasila smäd. Pozval som Čopraňu na jednu chladenú do podniku Cepsa Optima. Nie na jednu, ale skôr na gasoliny, pretože ich bolo 25 a k tomu si dala aj jednu malú. Dokopy to činilo 12,7 litra, čo jej vydržalo na 453,7 kilometrov. To znamenalo, že spotrebu mala 2,79L/100km. Nakupoval som za takmer legendárnu cenu 1,174€/L.
Cesta v spätnom zrkadielku nemala žiadnu chybu, bol to skutočný odraz reality, ktorú som si maximálne užíval ako sólo jazdec
Dali sme sa po ceste A-494, kde sme urážali kilometer za kilometrom, jeden za druhým do radu. Nevynechali sme ani jeden. Od cesty na nás čumeli poväčšine vyschnuté soľné jazierka, a lemovalo ich niečo ako vres alebo rašelina. Nedávalo mi to zmysel, predsa na slanej pôde nemôže nič rásť. Ako sa v priebehu dňa ukazovalo, cesta nemala zmysel, neviedola z nej spojnica na môj amer. Takže oné kilometre sme urazili dvakrát, z oboch strán. Aby nemohli špekulovať. Zbytočná zachádzka nebola celkom zbytočná. Prechádzal som okolo dediny Palos de la Frontera. To už bola moja druha dedina.
Mimochodom, “palo” po španielsky je “stĺp”, “stožiar”, “kôl”, “palica”, “tyč” – čiže tá dedina sa volá “Hraničné Stĺpy” alebo tak nejako. Keď som už pri prekladoch, “palo” po finsky znamená “požiarne”. Ťažko teraz povedať o čom sa spieva v pesničke: “..ten palo palo vie, rád sa za ňou díva…”.
Na takmer planej zachádzke som mal možnosť fakultatívne spoznávať ropnú rafinériu, na plantážach pestovali planty, planta – rastlina. Medzi borovicami, ako išla cesta, bola značka “bacha jeleň”. Jelene žijú v ihličnatých lesoch, ale toto bola borovicová sušina – iba ihličie a piesok.
Horúčava bolo extrémna. Také teplo som nezažil. Motor nemal výkon, ledva sme boli schopní jazdy 60km/h. Bolo 39,6t°C v podvečer o 17:53. Hlavnu rolu hrali veličiny: teplota, rychlosť, čas a moja maličkosť Palo frajeris.
Krajina okolo mňa sa menila, ale nie až tak rapídne, ako som čakal. Nevidel som síce baobaby, ale zaregistroval som zmenu farby pôdy. Hlina mala horčicovo žltú farbu. Prakticky bol záver dňa a moje končatiny na uchopovanie boli značne vyuchopované od riadítok.
Nemám tušenia, koľko by stála takáto amortizácia rúk. Stála za to, mal som ju v cene road tripu po Európe.
Parčík, kde som nespal a nesal (6285km)
Čas som mal výborný. Po príchode na miesto spánku som mal 20:18. Čas vhodný akurát na spáchanie večere, bol som už ukrutne hladný. Zásoby v brašni poklesli a moje možnosti schudobneli. Lós padol na cestoviny, posledná istota. V podstate nebolo o čom, nemal som na výber. Otvoril som brašňu a siahol som po cestovinách. Vytiahol som ich a zistil incident.
Súkromná katastrofa nehorázneho rozsahu
Nezodpovedný obsah brašne a pani brašňa samotná nenahlásila incident. Celý obsah bol ticho, akoby sa ich to netýkalo.
Čas explózie nie je známy, pretože som nenašiel čiernu skrinku a očití svedkovia mlčali ako hroby. Nemal som slov. Bol som prizvaný ako likvidátor. Mlčky som začal odstraňovať nepoistnú udalosť neživelnej katastrofy. Poistený som bol, ale iba na úraz, a zatiaľ som urazil len kilometre. Mal som smolu, alebo skôr čokoládu. Musel som sa z toho vylízať sám, na vlastné náklady.
V prvom rade som evakuoval obsah zasiahnutej skladovacej oblasti. A vyčísľoval spôsobené škody, ktoré mi nikto nepreplatí. Nakoľko som bol bez zdroja vody, musel som odstrániť škodu mechanicky, čo malo za následok úbytok toaletného papiera o 14%, a ako vedľajší produkt činnosti moje dudranie. Pre tých, ktorí sledujú moju spotrebu toaletného papiera, som vylepšil štatistiku.
Po nehode som si uvaril cestoviny besný od hladu ako vlk. Pasta á la liesková čokoláda.
Nakoniec som tam nemohol prenocovať, nespal som, ani som nesal. Sali komáre, a tak som rýchlo opustil stanovisko a zaujal nové. Išiel som do Sevilla. Bolo to crazy, ísť tak neskoro do tak ozrutného mestiska, ale okrem komárov som mal aj iný dôvod. Nočná diaľnica nebola narvatá autami, mohol som ísť 70km a nikto na mňa netrúbil, vyhol som sa tak nežiadúcej rannej pondelkovej zápche.
Nenocovanie v Sevilla (6175km)
Bolo pred polnocou, bol som v meste Sevilla a bol ako bol, keď bol-ujem vychutnával som si pekárenské motanice, venčeky, praclíky a iné zaujímavosti obchvatov.
Mesto bolo minimálne raz tak veľké ako Bratislava. Podľa prepočtov a nápovedy plánovača ciest z internetu som mal o dve hodiny byť v Tarifa, ale úprimne som o tom pochyboval. TO BE CONTINUED…
