Poloniny – Paloviny 7

Kút – Dukla Priesmyk

Trasa po červenom turistickom značení:

Kút 697 m.n.m

Sedlo Javoriny 570 m.n.m

Kýčera 579 m.n.m

Dukla, Vyhliadková Veža 567 m.n.m

Dukla Priesmyk 502 m.n.m

Prešli sme: 13,6 km

Trvalo to: 04 h 33 min

04:30 Do ticha, ktoré obkolesuje luxusný altán zaznieva melódia budíka. Noc prebehla bez konfliktu. Budík po vzájomnej dohode odkladáme dva krát po päť minút.

Letmo kontrolujem ruksaky. Nie sú rozdrápané a sú bez ujmy. Zobúdzame sa bez ujmi na tele a batohoch. Mal som štuple v ušiach, takže ak sa okolo nás cez noc aj niečo šuchlo a šmatlalo nepočul som to. Dobre sa mi sPalo.

Žiadne ujmy na jedle. Taška s jedlom je na mieste kde sme ju dali a je bez poškodení. Nie je zima, ani neprší. Je stabilne. V altáne je rušno. Pobehujeme sem tam. Každý si spratávame veci. Počas balenia žujem fit tyčinky jednu za druhou, ani ich nepočítam. Vločky na dnes už nemáme a zásoby vody sa tiež blížia k limite.  Zisťujem, že tyčiniek som zobral akosi viac ako som potreboval. Riadny overkill. Ešte zvažujem ruksak. Jeho hmotnosť sa dostáva na legendárnych 12,55 kg.

05:27 Sme pripravený na odchod. Odchod. Dávame si odchod. Vyrážame s KÚTA. Stále neprší čo je super. Neprší, no sme pod hrozbou dažďa.

Bez komentára, bez servítky, našťastie s papierom.

06:10 Sedlo JAVORINY 570 m.n.m.  Pomaly sa rozodnieva do zamračeného dňa. Moja tvár nie je zamračená. Neprší aj keď vyzerá to, že každú chvíľu môže začať.

06:24 Zastavujeme kvôli istým tlakom na ministerstve toalety. Či to je týmto miestom neviem. Už sa mi aj zdá že padli prvé kvapky. Ale neprší, je to také bu-bu-bu. Všade je zvláštne ticho. Taká zmes ticha. Ticho lesa, ktoré sa mieša s tichom pred dažďom a do toho sa mieša ticho človeka. Ako ideme les sa miestami ponára do tajomného šatu hmly.

Atmosféra je k nám férová a vlhká.

Ideme 46 minút. Máme vo vreckách 2,5 km akurát a zatiaľ bez dažďa. Dúfam, že tam hore kde sú zodpovedný za dážď majú na dnes home-office. Stromy obalené hmlou dávajú lesu atmosféru ktorá sa dobre dýcha nosom aj očami.

My-steriózne pôsobiaci les.

V hlave si počítam a odpočítavam. Kedy tam už budeme? Z hmly sa vynárajú obrysy pozorovacej veže ma DUKLE.  Víta nás betónová stavba v rekonštrukcií. Prechádzame okolo robotníkov, ktorý pracujú v tomto usmoklenom počasí. Ako ideme, máme okolo seba rôzne vojenské vybavenie, artefakty, ktoré ani nedokážem pomenovať, sú to veci, ktoré boli vyrobené na to aby ničili. Presúvame sa k hlavnému pamätníku.

Dukliansky mega monument s horákmi po bokoch pre olympijský oheň.

08:49 Príchod na DUKLU  k pamätníku a cintorínu sprevádza… aha, až teraz začína popŕchať. Z hmly sa stáva mrholenie, ktoré prechádza plynulo do postupného dažďa a začína prudko silnieť. Dobré načasovanie. Som rád, že sme na mieste. Dostavuje sa pocit z prejdenej hrebeňovky.

09:21 Fotíme sa pri rozcestníku – oficiálne. Oficiálne už prší ale my nedbáme, nech máme fotku na pamiatku.

Oficiálny koniec – DUKLIANKSKY PRIESMYK.

09:44 PRIESMYK DUKLA 502 m.n.m.  Cez hranicu pešo prechádzame na poľskú stranu. Bez kontroly. V budove, na poľskej strane, kde sa nachádza stravovacie zariadenie, WC aj sprcha – nátrisk, si spokojne dávame pauzu kým príde autobus v miestnom podniku – taká vývarovňa. Brutál veľká porcia a veľmi Šmakózne.

Zahájenie stravovacieho maratónu.

Slušne prší. Autobus nás vezie do SVIDNÍKA.  Stále sa mi pletie Svidník a Snina. Nemôžem za to lebo som zo západu, ospravedlňujem si to sám pred sebou. Ale viem, že mi to nepomôže ako výhovorka aj keby som nebol z BRATISKY.  Mam takéto plané ospravedlnenie, ktoré viem, že neobstojí. Ale mám aspoň niečo.

Čakáme na prípoj. Všimni si formujúcu sa kaluž.

Čakáme vo Svidníku na prípoj do BARDEJOVA.  Prší a fúka silný bočný vietor takže nástupište autobusovej stanice je bezmocné. Aj keď čo ako sa snaží kryť cestujúcich a zachovávať suchosť voči vetru nie je účinné. Sledujem ako sa plní mláka ktorá je situovaná na nástupišti číslo jeden. Má svoju hĺbku šírku a dĺžku. Je napájaná výdatným prítokom z odkvapu strechy. Máme pol hodinu na prestup. Som zvedavý, ktoré ďalšie oblasti budú zaplavené.

Na stanici sa pohybujú hlúčiky mladých ľudí. Je tu živo aj napriek poveternostným vplyvom počasia. Vidíme alebo skôr počujeme skupinu mladých ako si veselo vyhrávajú na gitare a spievajú. Páči sa mi táto neopakovateľná atmosféra Svidníku.

Vitajte v Bardejovských kúpeľoch. Hotel OZÓN.

Nachádzame sa na križovatke medzi BARDEJOVOM a BARDEJOVSKÝMI KÚPEĽMI.  Čakáme tu v krytej zastávke desať minút. Prší ako šialené. A som vďačný za sklenené tabule tvoriace výplň zastavky. Ako dobre je nám v tomto čase – nečase nebyť na hrebeni. Užívam si, že sme kúsok od wellnessu.

Prichádzame do kúpeľov. Ubytovávame sa v HOTELI OZÓN ***. Numa – numa, numa jeeee. Sme akceptovaný a akceptujeme rovno presun do SPA zóny. Užívame sauny a vodný svet. Otvárajú sa nám nové obzory. Naše hotelové skóre je nasledovné:

-ubytovanie sa

-teplá sprcha

-bazén

-kúpeľné oblátky

-ochutnávka kúpeľnej vody

-sauna pred večerou v počte dva

-večera švédske stoly, škodný sme neboli

-dve hry biliard

-bazén a jedna sauna po večeri

Ak to zhrniem do jedného slova – vychytali sme. Nemám čo dodať ani čo vytknúť. Skrátka super. Dávam päť s piatich hviezdičiek aj keď samotný hotel má tri hviezdy.

Hráme sa na úrovni.

21:00 Nastáva nočný kľud, sme najedený, vysaunený, unavení a spokojní. Ideme spať do krajiny snov. Sme na začiatku regeneračnej po turistickej fázy a tak nám je veselo. S Janom sme začali prerábať pieseň:

“…Kde si zasa bol? Zase si ptežratý…ja si ťa zóžerem, teraz mi neveríš lebo som prežratý…”

Na záver malé zhrnutie:

1 deň 09h20min 17,3 km

2 deň  08h10 min 18,1 km

3 deň 05h42min 14,1 km

4 deň 11h36min 26,5 km

5 deň 13h36min 30,8 km

5 deň 04h33min 13,6 km

————————————–

Totálne  sme prešli 120,4 km

Written by Palko