DAY 36

–prejdené 259 km

Ranné muchy (7167,2km)

Oblačné svitanie. Prvé zobudenie bolo o pol šiestej a zvuky okolo zastávky nasvedčovali, že popŕchalo. Chvíľu som sledoval, ako sa situácia vyvíjala, a naspäť som zaspal. Mal som v paži, ležal som zastrešený v spáci len v slipoch a triku riku. Nebolo mi zima, čo som si veľmi pochvaľoval.

Ranný face beauty

Kohúty kikiríkali ako besné, piate cez deviate. Počúval som ich otravnú debatu.

Svitanie prinieslo otravné muchy. Nechápal som, prečo majú potrebu sadať na môj ksicht, keď si môžu sadnúť kdekoľvek inde – čo som ja, nejaký dobytok?

Čo je ich do môjho interface, nech ma nechajú a idú otravovať tam, kam treba.

Kým som obatožinil Čopraňu, bolo o osem minút desať hodín. Dal som zbohom zastávke, mala svoje muchy. A mala ich rada.

Po tom, ako som sa obabral na sekundárnej ceste, že končila v dedine a pokračovala iba prašnou cestou, nemal som chuť ísť 30km/h a ničiť reťaz v prachu. Veľa ľudí tu jazdilo na terénnych autách.

Diaľničné kilometre pre diaľničné myšlienky

Cestná podliačenina, bežná značka

Vrátil som sa a vybehol na diaľnicu. Do paže, cestopustá končatina. Kamene, kaktusy, sem-tam strom a dom. Ťažko sa mi chápe, ako sa dá takáto pustina obývať. Buď to je pustatina, alebo len obdobie sucha. Celá oblasť svinsky smrdela od ošípaných, potom bolo pochopiteľné, že tam mali svinské cesty.

Cestná podliačenina pôsobila ako opak k hrbolu na slovenský h cestách.

O-O dpočívadlo-obed (7239,5km)

Diaľničná daň, bola unáva na ktorú bolo odpoveďov vyprahnuté zasmetené odpočívadlo.

napajadlo odpocivadlo

Videl som odpočívadlo. Zliezol som a oplatilo sa. Bola tam voda.  Chcel som nabrať, ale nevedel som, či je daná agua potable. Neostalo mi iné ako čakať. Obšmietal som sa okolo fontánky ako kojot. Keď som to videl, že ľudia z fontánky pijú, musel som už len vymyslieť, ako ju zachytiť do fliaš. Ako palo frajeris som to vymyslel a nabral vodu odborným spôsobom.

Ozval sa hlad, a tak som si dal comeback a utrestal som k zjedeniu jednu malú konzervičku atun. Sústo vydalo na štyri až päť lyžíc. Nechcel som hneď vyraziť. Slnčisko začalo hecovať, a tak som sa uchýlil v nezhubnom tieni borovice.

Čopraňa trojfľaša

Čopraňa s toľkou zásobou bola ako ťava. Nebola ťava, ale moja dtahá Čopraňa trojfľašá.

  Nediaľničné myšlienky

Ako som vchádzal do zapečených výrobkov obchvatov mesta Murcia, počasie začínalo haprovať. Krátke prehánky ma preháňali. Obliecť nepremok, vyzliecť, obliecť, vyzliecť. Nemohol som ostať naobliekaný, pretože bolo tak dusno, že by som sa zaparil ako parená buchta. A to som nechcel. Boli to fejkové prehánky. Keď voda uschla, ostávali na všetkom blatové škvrny.
Netušil som, ako sa mi podarilo, ale vymotal som sa z mestiska Murcia. V Murcia sa vyrába Lamborghini Mursilago?

Cesty druhej triedy a jeden z ich anonymných pohľadov

Smer mojej cesty bol do vnútrozemia, po sekundárnych cestách: Molina de Segura, Cieza, Hellín, Albacete

Konečne som nemal cudzí pocit ako na autovía. Bolo príjemné zastaviť sa kde chcem kedy chcem, a hlavne som nemusel kupovať zbytočne oktány gasoliny pri vyšších rýchlostiach.

Prismažil som si pravé lýtko o výfuk pri neopatrnom vysadaní zo sedadla Čoprane. A štípalo to, štípalo to ako zmyslu pozbavené. Vznikol fľak zhruba 2×2 cm. Nekochal som sa pohľadom naň a venoval som sa rozrážaniu rozkmitaných molekúl vzduchu.

Tak takúto pumpu mať v mobile, určite sa nestratím a stále budem mať dostatok paliva.

Pumpajzňa z názvom GPS, ešte aj symbol v logu majú ako na androide

Občas sa vynorila značka, ktorá zanadávala na nasledujúcu zákrutu. Neslušné značenie na cestách bolo nevyspytateľné.

Bacha neslušná zákruta

Ponaučenie zaznelo: radšej raz neslušne byť upozornený ako raz neslušne na niekoho vyletieť.

Altáň pre cyklistov (7426,2km)

Tak pekne vyzeral na prvý pohľad, altánisko jeden. S príchodom večernej hodiny sa z neho stal agresívny acid. Všade lozili mravce rôznych farieb a veľkostí. Muchy otravovali, a úplne v závere štípali aj komáre.

Adcidofilný altáň

Muchy boli rovnako  dotieravé ako vtieravé. Fúkal vietor. Ale ani nepriaznivé veternostné podmienky im nezabránili v náletoch. Vyvstávala rečnícka otázka Čo robia muchy, keď neotravujú?

Varil som si vodu na cestoviny. Musel som sedieť pri bombe a robiť jej závetrie. Aj tak to hrozne dlho trvalo, kým zovrela voda. Kým boli cestoviny horúce, boli v bezpečí, ale akonáhle som pridal triangle syra a teplota cestovín poklesala, muchy vrhali a sadali mi do ešusa. Sadali mi aj na ksicht. Ak by som sa nemal rád, tak sa v jednom kuse fackám, aby som im ukázal, že nemajú šancu.

Muchajzne hnusoby, ktravovali jak sa dalo, nechal som ich živiť sa na alobaloch od syra

Zásadnou chybou bolo, že mi siahli na jedlo. Na jedlo som si šahať nenechal, tak ako si kocúr nenechá chytať labky. Sadali si mi aj na nabratú lyžicu, za čo to jednu prišlo draho.  Keď som sa navečeral a muchy sa snažil ignorovať, sadol som si na lavicu, že dám vegetu. Ha, vegetoval som ani nie tri minúty, keď sa medzi muchy vmiesili agresívne osy. Dopaže! Schytal som to do popálenej nohy. Jau, jaba daba duu, znelo lepšie ako čokoľvek iné. Na lavici, kde som dal vegetu, teda pod ňou bolo osie hniezdo. Ja si rád dám kakaové osie hniezdo, ale toto bolo štipľavé a nejedlé. Pri pohľade na navierajúci hrboľ som dúfal, že nie som alergický na osy. Štípalo to, viac ako včela z portugalského mesta Faro. muchy otravovali a mravce začínali loziť po špinavom ešuse. Ja ti dám altáň – čistý acid to bol. O desiatej muchy išli spať a na scénu prišli komáre. Marha miesto, a nie kempflek.

Mesiac v splne, mesiac na cestách po európe

Vyšiel mesiac marha, bola jasná noc, a bol v splne. Mne neostávalo iné len zavýjať od nepohody. Ak do rána prežijem a nebudem vlkodlak, čakajte ďalší príspevok.

–20.07.2016–
by Palko

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *