DAY 39
–prejdené 304,2 km
–prejdené 304,2 km
Famózne vyspatý (8089km)
Zobudil som sa ako bábä, žriebä v maštaľke. Včera mi to pripadalo ako žalár-šťastňár či hladomorňa, no dnes by som to prirovnal k vínnemu sklípku bez vína, ale pohoda jak víno. Bol som na slame vyspatý. Bol to blahonosný pocit. Seno bolo seco a voňalo. Cez noc som sa nezobudil na žiadne výtržnosti myšacích aktivistov. Spal som ako dudok. Ranným pohľadom som skontroloval veci, viseli nedotknuté tak ako som ich zanechal. Labka bola menej spuchnutá, avšak stále na ňu nebol radostný pohľad.
Ticho, žiadne zvuky. Geniálne, prečítal som si z biblie ďalšiu z kapitol knihy Jób. Vychutnával som geniálnu pohodicu spacáčicu lahodicu. Vonku svietilo slnko. Vylákalo ma z príjemného chládku von na slobodu. Vynosil som von veci ako mačka mladé, nech sa poriadne presušia. Taktiež som sa postaral o Čopraňu, aby pookriala na slnku.
Včera už nebol dostatok svetla, aby som odfotil luxusné ubytovanie, tak ponúkam ranný záber na môj nocľahový favorit.
Kto mastí, ten jede. Reťazi som doprial oleja, po náročnom zmoknutí. Vôbec nemala náznak korózie a bola v dobrej kondícii. Tak dobre ju mastím, že včerajší dážď s ňou nemal styk.
Posilnený müsli rabajkami som sa dal pokračovať v ceste na východ krajiny smerujúc na hranice s Francúzskom.
Videl som všelijaké značky, ako napríklad na diaľničnom obchvate značku, ktorá zakazovala odhadzovať z okna auta smeti. Ale zakaždým som to nestihol odfotiť.
Šiel som do kopca, keď mi začalo šklbať motorom – prázdna nádrž, prázdna plaváková komora karburátora. Suchoty. Okamžite som prepol na rezervu a podarilo sa. Spomalil som, ale nezastavil. Keď sa v karburátore obnovyla hladina benzínu pokračoval som opäť s výkonom. Bolo mi jasné, že na najbližšej pumpe naberiem gasolinu, nech je cena aká chce. Rezerva mala dojazd zhruba 50km a nemohol som špekulovať. Žochár nežochár, nechcel som ostať bez ropneho produktu na ceste pri poliach na pospas tlačeniu 145kg Čoprane.
Montblanc (8121,8km)
Bol som s Čopraňou na Montblanc. Toto mestečko prišlo do rany ako vhod a ponúkalo výhodné čerpanie. Napumpovali sme gasolinu na najlacnejšej pumpe Petro7set. Bolo načase, lebo už sa mi míňala rezerva a v káni som mal sucho.
Pre porovnanie ceny 95-oktánového benzínu v Andorre ku dňu 24.07.2016: 1,033€/L. Takže mohol som spokojne prehlásiť, že aom tankoval na úrovni. Na úrovni najlacnejšieho benzínu v Európe.
Poprosil som tetulu, ktorá sa tam obšmietala, aby mi odomkla regál číslo tri, pri ktorom čakala smädná Čopraňa. Zase ten princíp, že kým človek neškrečí, z hadice nedostane ani kvapku. Lucka sorry, neber si to osobne, ale nabral som svinsky lacný benzín.
V niektorých krajinách je zo zákona povinné pridávať určité farbivá do benzínu s nízkou daňou, aby sa zabránilo použiť ho nezákonne inde na iné účely, kde je daň vyššia.
Preto som mal modrý benzín za takú výhodnú cenu – nižšia daň. V Španielsku sa pridáva napríklad “Solvent blue 35” na báze antrachinónov.
Robí sa to aj na Slovensku, od augusta 2002 sa vo všetkých krajinách EÚ pridáva povinne cca 6 mg/L farbiva “Solvent Yellow 124”.
Dostal som doklad o low-cost tankovaní a výsledok spotreby bol príjemný. Na 14,2L som s Čopraňou urazil 566,9km s perfektnou spotrebou 2,5L/100km. Takže spokojnosť.
Pre zaujímavosť cenník pumpy, širiký sortiment:
Sense plom 95 za 1,044 €/L
Sense plom 98 za 1,164 €/L
Gasoil A 0,928 €/L
Gasoil premium 0,988 €/L
Dureal 0,650 €/L
Obed bez zmüslu s müli (8151,4km)
Na obed som bez zmüslu nezmyslene chrúmal müsli chrumky – bez mlieka, len tak, instantne. Bolo horúco a nemal som chuť na varenú vinu ani cestovinu. Cestoviny sa volajú preto cestoviny, lebo sa s nimi dá cestovať bez viny, cesto-bez-viny.
Barcelona (8260,1km)
Nemal som na výber, musel som vkolesiť do Barcelony. Bez GPS bol to Level up do ďalšej stage.
Privítali ma mega pekárenské produkty obchvatov, ktoré som nedokázal pomenovať praclíkom alebo pletenkou. Barcelonský pekárenský produkt nebol jednoznačne pomenovateľný, ale značne dobre značený. Vyvážená chuť jazdných prúdov ma zachvátila. Chvátal som po obchvate, kým som neobchvátil Barcelonu. Ľudia, bol som v fyzicky v Barcelone.
Tentoraz som to bol ja, Palo Frajeris, kto vypiekol s obchvatom a nie obchvat so mnou.
Mám len jedinú fotku z Barcelony, pretože som sa sústredil na navigačné tabule odpájačov a pripájačov. Zhruba po hodine pečenia motora a varenia oleja som úspešne zdolal barcelonský cestný pekárenský produkt.
Najnekomfortnejšie boli autá, ktorým nevyhovovala moja maximálka 80-tka. Boli besní, že som spomaľoval sieť trojprúdových obchvatov.
Lepší žochár na obchvate, ako chyba na tempomate.
Pokračoval som po el mar ako sa dalo po ceste N-II, ktorá ma viedla cez mesto Girona k hraniciam s Francúzskom. Bola tu doba kempfleka a na jednom kruhovom objazde som mal úspešný lov.
Presklená zastávka (8393,2km) 25,9°C 72 m.n.m
Na kruhovom objazde cesty N-II 17km pred mestom Figueres ma oslovila presklená zastávka. Niesla na sebe nápis: “Transport públics de Catalunya MG0269”.
Nemal som si na čo sťažovať. Mal som zastávku nad hlavou, bol som na hlavnom ťahu, nemusel som zachádzať do všemožných končatín a zakončení. Zo zastávky som mal krásny pohľad na gýčový západ slnčiaka.
Nastal okamih B. Mala sa predviesť kompatibilita pequeño bombáňos. Vzal som bombičku, zahrkal ňou. Success. Naskrutkoval som horák bez problému. Dobre som kúpil, som kúpil že vychytal.
Na večeru som si urobil Pasta de Boloñesa. Kolienka a boloňská omáčka o výdatnosti 260g. Chuť bola fantastická. Skúsim to prirovnať: Bolo to akoby som stále pil čistú vodu a teraz mi niekto ponúkol sirup. Cestoviny s taveným syrom sú základ, a všetko ostatné je bonus a vymoženosť luxusu. Palo Frajeris sa dal do výkonu trestu nad toľkou dobrotou, bola to dobrá šmačina.
Opuchnutá laba robila starosti. Opuch neprestával. Zobral som čistú slipu, namočil ju a robil si zábalové obklady.
Cestný ruch mi nevadil, bol som zvyknutý. Lavica bola kovová, dĺžkou ideálna, ale málo široká. Nedostatočná na spánok na boku. Čakala ma noc na chrbáte. Ochladilo sa a musel som vytasiť spácokuklu.
Už som bol v Španielsku 23 dní. Započítané su aj dni vsupu do krajny. Po 23 dňoch som sa cítil ako doma a nie ako v cudzine. Perfektos. Zastávka mala svetlo, ktoré sa nerozsvietilo ani po zotmení – Yes! Bol som inkognito iba na očiach reflektorov aut kruhového objazdu.
