Poloniny – Paloviny 2

Nová Sedlica – Čierťaž

Trasa po červenom turistickom značení:

Nová Sedlica 410 m.n.m

Skládka Pod Kýčerou 525 m.n.m

Temný Vŕšok 842 m.n.m

Kremenec 1221 m.n.m

Kamienna PL 1199 m.n.m

Krubky 1186 m.n.m

Čierťaž 1071 m.n.m

Przełęcz Pod Czerteżem 906 m.n.m

Prešli sme: 17,3 km

Trvalo to: 09 hodín 20 minút

Budík zvoní. Prebúdza nás neďaleko hraníc s Ukrajinou. Ale čo je to platné keď je teraz 06:30 a my spíme, nech si budí. Zdá sa nám to byť príliš skoro. A tak ešte nevstávame. Ešte nie. Trochu si poležíme. Dnes nie sme pod hrozbou hrotenia. Nehrozí hrotenie čo sa týka kilometrov. Chápeme sa a nechávame čas nech si plynie.

Chalan, ktorého sme včera stretli v autobuse, odchádza pri prvom budíku. Trochu šumu a je preč ako ranný prd v spacáku. Budík od jeho odchodu zvoní ešte niekoľkokrát – vytrvalí budík. My sme viac vytrvalí a aj keď máme viac šancí vstať, využívame šancu ležať.

Dvä spachtoše.

Je pár minút pred deviatou. Prirodzene. Nebudem ututlávať. Spali sme minimálne 12 hodín, maximálne však viac. Ležíme a rozprávame sa ako dve larvy v spacích kuklách. Leháro. V spaciaku je teplúčko a vonku je vonkoncom chladno.

09:56 Ideme raňajkovať. Započíname prípravy. Vyťahujem pána variča a propan-butánovú kartuš. V záujme vodného hospodárstva našich zásob, naberáme vodu z tečúceho potoka opodiaľ útulne. Jedávaš na raňajky kašu? Vieš, že dobre namiešané ovsené vločky s orieškami, sójovým proteínom a hrozienkami ti dodajú dostatok energie hneď od rána? Toľko malá upútavka. Janove receptúry na každý deň iný variant. A teplá kaša ťa navyše fajne zohreje ak okolitému vzduchu chýbajú stupne celziové.

Najprv raňajky zjeme.

11:47 Moja zvedavosť ma privádza k batohu. Vyťahujem príručnú váhu. Nebudem to rozhodne brať na ľahkú váhu. Neváham a pozorujem hmotnosť batohu, pozývam ťa sledovať ju so mnou počas nasledujúcich dní. Hmotnosť batohu sa líši v závislosti od objemu tekutín, potravín a či mám na sebe vrstvy oblečenia. Takže k dnešnému ránu je to 20,45 kg tesne pred odchodom. Vyburcovaný očakávaním prekonávam túto nadváhu a beriem to na seba.

Posedenie pri Chyžke Baby Jagy.

Ranná sprcha ala otužovanie v potoku po ceste späť do dediny. Ako inak, vstupujem do potoka. Teplotu vody som nameral približne 13°C vreckovým teplomerom. Užívam si ako užívateľ rozhrania medzi chladnou vodou a zvyšujúcou sa teplotu dňa. Je neuveriteľných 11:52 a my sme ešte stále v dedine.

Kúpanie i otužovanie.

Vraciame sa do obce na štartovný bod aby sme to mali všetko poporiadku a naporiadku. Takže NOVÁ SEDLICA 410 m.n.m. Nachádzame sa v najvýchodnejšie položenej dedine na Slovensku, ktorá nás nie a nie prepustiť. Fotíme sa na oficiálnom začiatku nášho prechodu hrebeňom, pri rozcestníku NOVÁ SEDLICA. Cvak. A je to.

Oficiálny začiatok – NOVÁ SEDLICA.

Prepadáme turizmu, ktorý sa tu vyskytuje hlavne v podobe zrekonštruovanej repliky chalúpky deduška večerníčka z úvodnej animácie rozprávok pre deti, ktorá je známa hádam každému.

Je neuveriteľných 12:54 a my sme ešte stále v obci. Neuveriteľné. Vraciame sa cca 400 metrov späť k rozcestníku. A pokračujeme von z dediny.

Domček deuška večerníčka a drevený kostolík.

Spotrebovali približne 2 km  flákania sa po dedine. No pekne. A to sme ešte ani nevyrazili. Ponúkame sa plánkou z jablone pri ceste a pomaly sa dostávame z dedinky na okraji sveta. Takmer na konci sa nachádza kemp pre karavany pod RIABOU SKALOU. Na pozemku je dostupná tečúca pitná voda. Naberáme si vodu a zajedáme plánkou jablka.

Dobre vedieť, kemp pre karavan.

Asfaltka nás vymršťuje do vcelku prudkého kopca. Priamo trháme vrstevnice ako keď pílový list trhá vlákna dreva. Akože na začiatok, priznávam, je to rapídne, takéto prvé El Rápido, hneď face to forest. Namiesto pilín máme kropaje potu, tak to chodí keď sa pília vrstevnice kopcov. Ok.

Zeleným tunelom dopredu, pohľad späť.

Cesta stúpa a my sa zarezávame hlbšie a hlbšie ho lesa. Takto nás teda víta NÁRODNÝ PARK POLONINY?! Ďakujeme pekne. Makáme.

14:48 Prichádzame na rozcestník TEMNÝ VŔŠOK 842 m.n.m. V nohách máme prvé seriózne kilometre, presnejšie 4,5 km a pauzujeme.

Svetlo na temnom vŕšku.

14:53 Temný vŕšok nie je tak temný ako hovorí jeho názov. Vyberám údenú parenicu z vrchných etáží batohu. Výberová. Parenica je reformovaná. Má unikátny tvar. Udatne sa púšťame do jedenia. Miesto je príjemné a poskytuje nám dostatočné krytie pred páľavou slnka.

ParenicuJEME.

Jeme a sušíme si prepotené tričká na tabuľke prírodnej rezervácie. Počas skúmania miesta a žuvania fitness tyčinky nachádzam cudzie vrecko so smeťami a beriem ho na seba. Jano mi ho pomáha uviazať na batoh. Najbližšie dni bude putovať s nami. Odvažujem sa zvážiť hmotnosť batohu. Vrúcne dúfam, že pozitívne číslo mi dodá potrebnú motiváciu pokračovať, keďže sme ešte takmer nič neprešli a je 15:31. Hmotnosť zavazadla činí 18,5 kg. A ver tomu, že povzbudila!

PauzuPIJEME.

Častými prestavkami si krátime tvrdé stúpanie k vrcholu Kremenec. Kremeň je v konečnom dôsledku na 7 mieste v Mohsovej stupnici tvrdosti tak sa podľa toho aj cítim.

Keď sa tak dívam a zamýšľam nad stromami okolo seba, lesom ako takým. Pri pohľade odspodu stromy pripomínajú akési brokolice s mohutnými kmeňmi trčiace do výšky. Les pokrýva priestor všade naokolo. Les je tá najprirodzenejšia forma vegetácie. Keď lúka ostane napospas bez spásania, postupne opäť zarastie lesným porastom.

Je úžasné ako sa les obnovuje. Je živý. Stromy vytvárajú ďalšie stromy zo semien, a tie ktoré odumierajú tiež dávajú život. Všetko tak napĺňa svoje poslanie. Je to premyslený kolobeh, ktorý človek nedokáže napodobniť. Nerozumieme všetkým procesom, čo s čím súvisí. V lese je pokoj. Aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť ako chaos, v skutočnosti je všetko veľmi dobre premyslené.

Lesom nelesom, less som.

Všímam si detaily lesa. Prasknutie halúzky na chodníku. Mach rastie na pňoch. Teším sa z každej hubky, ktorú vidím cudzopasiť na odumretom kmeni stromu. Je to život a jeho kolobeh. “Príroda tu bude aj bez človeka ale človek bez prírody nie.”

Každý strom je originál, každá vetva rastie určitým špecifickým smerom. Prebieha tu neustáli boj o prežitie, boj o svetlo, ktoré je zdrojom, základom. Ticho a spev vtákov. Stromy a lístie na zemi. Svah a cesta. Les a potok. Hĺbka. A to nevidím čo sa deje pod zemou, tam kde majú zvieratá nory. Tam kde si žijú myši a dážďovky, ktoré sa prepletajú pomedzi korene. A tie sa zase zachytávajú do skaly a kameňov. Všetko čerpá živinu z pôdy, kde si rastú potichu podhubia.

Skvôsty ľesné.

Do toho sa mi v mysli vynárajú a zaznievajú mi slová z Biblie z knihy kazateľ:

“Každý strom ostane ležať na mieste kam padol, a žiadny strom nepadá dvakrát.” Je to hlboká myšlienka. Minimálne tak hlboká ako tento les okolo nás. V živote človeka sa dejú veci, ktoré sa dejú len raz. Potom sa už neopakujú. Človek sa narodí iba raz, a iba raz umiera. Avšak je tu ešte niečo viac. Je tu nádej a milosť. Čo s ňou?  Je ako slnko, ktoré prináša svetlo všade tam kam dopadá. Tam kde niet svetla je tma a tieň. Môže byť niečo čo svetlu bráni prichádzať a dotýkať sa, zohrievať povrch. Slobodná vôľa. Ako však slnko putuje po oblohe tak tam kde bol tieň teraz dopadá svetlo. To je nádej.

Denné svetlo na oblohe klesá.

Aké príjemné je svetlo očiam človeka. Aké je krásne svetlo ráno pri zrode nového dňa. Aké je krásne svetlo na sklonku dňa. Svetlo, či prichádza alebo odchádza, prináša krásu, ktorej sa človek nedokáže ubrániť. Toľkoktát som už videl západ toho istého slnka a predsa sa zakaždým poteším pri pohľade na oblohu. Stále je to krása pre moje oči, a zastavím sa alebo si sadnem a dívam sa zoči voči. Východy i západy. Je v nich niečo. Ukryté, čosi, čo nie je vidieť ale cítiť. Žijeme v neustálom prúde koncov a začiatkov.

My si ešte stále stúpame, nie po nohách.

17:38 Čas pokročil a my si vykračujeme k vrcholu KREMENEC. Čo je zač tento legendárny vrchol? Pýtam sa. Odpoveďou mi je tvrdé stúpanie s nákladom na ramenách. Platí nalož si toľko koľko unesieš. A čo si si to si si. Pred nami je ešte 700 metrov k vrcholu a to činí zhruba 150 výškových metrov.

Uvedomujem si, že slnko bude zapadať či prídem na vrchol včas alebo nie. Zvláštne nie? Uvedomiť si taký detail pominuteľnosti. Často si žijem akoby som tu mal byť večne. Všetko sa deje a bude diať tak či tak, či tu budem a či nie. Tak aké má človek poslanie?

Ohraničujú, že hraničiace fotky.

18:26 KREMENEC 1221 m.n.m. najvýhodnejší a zároveň aj najvyšší vrchol Bukovských Vrchov. Tadá: dosahujeme lokálne maximum tohto kopca. Čím je teda tento kopec zvláštny? Na vrchole kopca sa zbiehajú hranice troch krajín Slovensko, Poľsko a Ukrajina v jednom bode, ktorý je patrične označený mramorovým monumentom z roku 2000. Pôvodný názov tohto vrcholu bol ROUNY VERCH.

Vrcholová, no toto je vrchol!

V polovici 19. storočia vytýčili na vrchu novú župnú troj-hranicu. Vtedy bol úradne pomenovaný po maďarsky KREMENY OROSZ – čo znamená v preklade z maďarčiny Ruský Kameň podľa Rusínov, ktorí tu žijú. Dodnes ho miestni obyvatelia nazývajú Kremenarošom. Tu je najvyššie miesto Národného parku Poloniny a jeho najvýchodnejší bod. A ešte jedna zaujímavosť. Zároveň tu slnko vychádza o pol hodinu skôr, ako v hlavnom meste BRATISLAVA.

Chrúmeme masívne tyčinky domácky pripravené Janom, zvané- masív. Nezdržiavame sa dlho nakoľko teplota poklesla na rešpektu horných 12°C a čas pokročil. A tak obliekame vetrovky a vykračujeme. Keďže sa nachádzame v najvýhodnejšom bode slovenskej krajiny, odteraz sa pohybujeme už len na západ. Našu nočnú chôdzu sprevádzajú biele očíslované pätníky vytyčujúc hraničnú čiaru. Noc je nám v pätách.

Rubínová obloha a diamantový polmesiac.

20:00 Stále sme na ceste. Putujeme prikvačený tmou. Takto bez rúška pod rúškom noci pri svetle čelovky nám zostáva do útulne ešte necelé tri milimetre na mape. Presnejšie 2,8 km.

Včera autobusár odhováral chalana, ktorý bol s nami aby nešiel na noc. Teraz nie je nikoho kto by nás odhovoril a tak ideme so zvýšeným rizikom výskytu medveďa hnedého. Našťastie nachádzame len výskyt slimákov a žiab. Ten modrý slimák je riadny luxus – kráľovská modrá.

Skokan hnedý a slimák modrý, to vidí každý.

20:49 ČIERŤAŽ 1071 m.n.m. Nachádzame sa na vrchole kopca. Nedalo mi to a zaujímalo ma čo tá nezvyčajne znejúca čierťaž znamená. Meno Čierťaž sa v rôznych formách vyskytuje na Slovensku, Česku, Poľsku alebo aj na Ukrajinčine a to hlavne v oblastiach Západných a východných Karpát. Slovo čierťaž má v Slovenčine význam hraničnej čiary či hranice a v slovenských horách je takých Čierťaží hneď 15! Odtiaľto to máme ešte 20 minút k útulni – tá by nám mal poskytnúť dostatočné krytie IP MEDVEĎ PROOF.

Nočná tma, no neodfoť to!

21:04 Pred sebou máme záverečný padák – El Rápido klesanie 106m na 500 metroch. Les vonia ako v podvečer. Počujem cvrlikanie. Cítim závan chladného vzduchu, ktorý je celkom nečakaný takto v lese. Uvažujem – koniec lesa? Lúka je na dosah? A naozaj.

21:14 PRZEŁĘCZ POD CZERTEŻEM 906 m.n.m Tak a sme na mieste BIVAK POD ČIERŤAŽOU. Vo svetle čeloviek sa ukazuje po ľavej strane učupená útulňa na okraji lúky.

Zisťujeme, že nie je prázdna a nedá sa z vonku otvoriť. Klopeme. Kto klope tomu bude otvorené. A naozaj. Onedlho nám otvára chlapík. Je tu ubytovaný jeden pár ľudských bytostí. Priznávajú sa, že išli spať okolo siedmej a momentálne sme ich zobudili po dvoch hodinách spánku. Ospravedlňujeme sa. Miesta je tu dosť a luxusne sa pomestíme.

Záverečná večera.

Sme solidárny. Ospravedlňujeme sa za hluk a ihneď rozkladáme náčinie na varenie. Pri pohľade na nás je ťažko povedať, či chceme ísť čím skôr spať, robiť čo najmenej ruchu alebo sme tak hladný ako vlci ktorí tu žijú. Naozaj sa to nedá rozpoznať v červenom svetle čeloviek. Na večeru máme kuskus a tuniak. Zohreje a kým zaspíme, už je aj zjedené.

Je krátko po večery.  Vyberám si miesto na prízemí a ukladám sa na spánok. Po chvíli ležania mi je horúco. Tak si otváram spaciu kuklu a zaspávam. Dobrú noc osadenstvo!

Written By Palko