Day 9 of the trip (01-02-2020)

KILIMANJARO

CLIMBING DAY 07

Odnášame si víťazstvo Áno, áno. Toto je už finálne. Sme vo finále. Náš team sa prebojoval až do finále! Odohrá sa zápas o víťaztvo. Lepšie povedané odohráme ho my. Je to v našich nohách. Definitívne finále série predošlých zápasov. Dnes sme vo finále. Finálny zápas, ktorý rozhodne o víťazovi. Náš team alebo hora. Je jasné, že sme trochu nervózny. Je to rozhodujúci zápas o víťazstvo. 

MWEKA CAMP

Prejdená vzdialenosť 9,02 km

Čas šliapania 2,9 h

Stúpanie 0 m

Klesanie 1 334 m

Počet krokov  16 764 krokov

Tekutiny  3 L

Zobúdzam sa a počujem ako prší. Je noc a je mi jedno koľko je hodín. Hlavne kontrolujem stenu pri hlave – či žľab odvádza vodu. Priestor stanu nie je predsa ryžové pole! Všetko je v suchu. A tak rýchlo a bezstarostne zaspávam spánkom unavených.

Naše posledné stanovisko.

06:00 Budík vyzváňa a žumpa zaváňa. Čo je to? To je ráno. Tfuj. Ešte by som spal aj do desiatej ak by som dostal časové dotácie zo spánkového fondu. Vyliezam ťažko a horko plačem keď sa súkam zo spácokukle. Vonku to už žije a po daždi ani sluchu ani chýru. V kempe sa rozlieha spev, niektoré expedíciu už sú po raňajkách a finišujú záverečnou piesňou, ktorú spievajú všetci nosiči, kuchári a vodcovia expedície a pridávajú sa aj členovia výpravy. Vskutku dobrá ranná atmosféra, doplnená o pocit zdolanej hory, do ktorého sa mieša vôňa raňajok-ok? OK…

Idem sa prejsť na toalety. Hlboké sú, ale aj sú v divokom stave. Akoby ich cez noc obslúžilo stádo divých svíň. Ani sa nedivím, nie som divina. Som na toalete stručný a vraciam sa k stanu.

Rolujem spacákovú runway. Balím batožinu, ktorá zjavne nemá záujem. Pritom taká krásna a šikovná batožina. Keď ju nezbalím ja tak kto iný potom?! Asi to zabalím. Balím to a idem na raňajky. Možno sa mi podarí sadnúť si na jedno z válenčných miest.

Ahaho pred stanom lavor. Takmer som na ňu zabudol. Oplachujem ranný face, a tvárov v tvár sa staviam poslednej legendárnej “water of washing”. Voda, ktorá ti dodá silu hrdinu, v boji dňa pred tebou. Je už takmer studená, ale to hádam nevadí a nemení nič na jej legendárnosti.

06:44 Kapitola raňajková

Podarí sa mi obsadiť válenčné miesto s dostatočným počtom nenasýtených elektrónov? Dnes do reakcie vstupujú kvalitné prvky zo skupiny vzácnych raňajok.

V hlavných úlohách účinkujú:

Ich účinkovanie a účinky sa prejavia počas raňajok. Do chcemickej reakcie vstupujú aj keď nemajú lístok:

(kaša, ananás, palacinky, párky, omeleta)

Meranie kyslíka: 91% 93 tep.

Kyslík je v pohode. Som nasýtený ako nasýtená mastná kyselina. Do sýta nasýtený. Vrelo dúfam, že do obeda nezoxidujem.

Ešte popíjame čierny Kilimanjaro čaj s príchuťou zdolaného vrcholu. Hora z obrázku čajového vrecúška sa do nás doslova vpíjala.

Ranná palacinka a párky k tomu.

Do jedálenského šapita prichádza na scénu Bon a my sa pozeráme na divadlo, ktoré uvádza. Predstavuje nám úryvok z vlastnej divadelnej tvorby.

Niet divu. Sme diváci a divíme sa. Sme vyoraný ako diviaci – Oukej. “Show must go on.”

Žánrom je finančné ohodnotenie jednotlivých členov výpravy. Nejdem prezrádzať. Každý sa predsa chce nechať prekvapiť. Poriadne kvalitné divadielko keď ide o peniaze. Prepočítali sme honorár a ocenili vystúpenie.

Je po raňajkách. Čo ma po nich? Dosť lebo ma nasýtili. Batožinu som nakoniec zbalil. Ja si ju vezmem, len či si bude chcieť vziať mňa?!

Divadlo pokračuje záverečnou piesňou. Africký muzikál pod Kilimanjarom maľované.

Stojíme tu a počas predstavenia tlieskame. Tri kamery snímajú účinkujúcich.

Prikyvujem do rytmickej melódie.

♫ Hakuna – matata Kilimanjaro. Jambo, jambo bwana habarigani… ♫

Mám privilégium v mene našej expedície vyjadriť vďaku a odovzdať ocenenie v podobe zelených bankoviek. “Dollar for life.” Následuje ruku podaj gramiada s úsmevmi na oboch stranách.

Spoločná záverečná odfoťka.

Ešte sa zhromažďujeme do skupiny spolu s nosičmi, kuchármi, čašníkmi a vodcami. “Say chapattiiiiii!” “Say Uhuruuuu!” “Say Kilimanjaroooo!” – fotíme sa. Baf, zadymilo sa z prídavného blesku – jasné že nie. Srandujem veď nie sme na konc 19 storočia, ale na konci výstupu na mount Kilimanjaro.

Všetci členovia našej expedície.

Mám pocit akoby som bol v Afrike na bádateľskej expedícii v rokoch 1890 kedy bolo ešte čo objavovať. Tento rozmer sveta mi v dnešnej dobe chýba.

Moderný človek žije v dobe, kedy je už veľmi málo miest na svete kam ešte nevstúpila ľudská noha. Žijeme v pošliapanom svete, kde sa šliape po tradičných hodnotách.

Niekedy strácam chuť. A som znechutený… to preto, že sa zo mňa niekedy stráca slanosť, soľ zeme.

Občas mi chýba v živote korenie prekvapenia, štipka tajomstva, aby ten kúsok dobrodružstva mal chuť.

Odpúšťame tábor, nie sme tu večne.

Vyrážame. Dnes ideme po chodníku, ktorý nás vedie nadol. Opúšťame kemp a vnáramne sa opäť do lesa. Džungľa vonia. Vzduch je vlhký. Možno aj stopercentný. Navôkol stoja stromy, ktoré sa strácajú v korunách machu. Je to nádhera. Táto strana pralesa, kde ho pretína MWEKA ROUTE je ešte krajšia ako tá, ktorou sme vystulovali po MACHAME ROUTE.

Pohľad do diaľok, kým nás nepohltí džungľa.

Stromy sú tu mohutnejšie a mach je hustejší. Šepocú. Idem a počúvam les. Cez konáre sa po pravej strane na chvíľu ukazuje vrcholec hory Kilimandžáro – na ktorý napadol čerstvý sneh. Pri tom pohľade si uvedomujem kde som bol, a kde som teraz, zostupujem a zanechávam. Klesanie každým krokom pripomína návrat. Návrat? A kam?

Skutočný dažďoví prales.

Aký to návrat? Kam sa vraciam?

Áno vraciame sa späť avšak zostupujeme dolu na nížinu inou cestou, ako tou, ktorou sme išli nahor.

Zanechávam horu a odnášam si v sebe čosi, čo je ako kúsok z nej.

Je to nová cesta, ktorá nás vedie k novým obzorom, k novým začiatkom. K začiatkom tam dolu, ktoré vedú k novým horám, k novým výzvam v našich životoch.

Chodníkom nadol hutným porastom.

Je to práve teplo a dusno, spev vtákov, ktoré nás sprevádzajú. Chytilo ma to za srdce a drží ma to aj keď rýchlo klesáme – nestrácam hlavu a hlava nebolí. Kyslíka mám nadbytok.

Čo robím, ako sa správam keď v živote strácam nadmorskú výšku?

In the Jungle.

Počas zostupu ideme s Bonom. Vypytujeme sa ho ako to bolo počas nášho výstupu. Bon nám hovorí hneď niekoľko vecí, ktoré sa odohrali v zákulisí, na pozadí organizovania výstupu. Dozvedáme sa o tom ako jednému, nosičovi spadol náklad a rozpučil tak päť kusov avokáda. O tom ako posielal ráno nosičov do ďalšieho kempu aby nám chytili kempfleka.. A tiež sa dozvedáme, že každý guide – vodca, začínal ako obyčajný porter – nosič.

Takto si rastie ako vývrtka na vínovú zátku.

Nosič sa po čase môže vypracovať na čašníka – kuchára. Stále je nosič, ale nesie menej, a chystá vodu na umývanie, stavia s nosičmi stany. Ako kuchár už nestavia stany ale hlavne sa stará o jedlo. Pokiaľ má dobrú angličtinu a chcel by sa stať vodcom, musí ešte absolvovať vzdelávací kurz. Tam ich učia ako zvládať krízové situácie, učia sa prvej pomoci, o faune a flóre pohoria.

Vegetácia vegetí, a my tratíme výšku.

Hora mlčky ukrýva ťažký život nosičov na pozadí našich výstupov. Skrytá kariéra, ktorá si často žiada tú najvyššiu cenu – ľudský život.

Kráčam mlčky a premýšľam aké to bolo. Aké to je. Zdá sa mi akoby sme sa príliš ponáhľali. Veď ani v živote niekedy nie je čas zastaviť sa, veci sa nečakane rýchlo zomelú a ja sa staviam a stojím pred novou situáciou.

Kdesi na okraji dažďového lesa.

Chcem si vychutnať dažďový prales, na pozerať si machy-nácie ktoré tu pokrývajú aj to čo sa nedá pokryť. Kvalitné machové pokritie – pokritie s rýchlosťou mach 2.

Znie to neuveriteľne. Ako sa mi podarilo zo stredu Európy vylápať sa na najvyšší vrch Afriky, a najvyšší samostatne stojaci vrchol sveta.. Stále nechápem.

Konečná zastávka, prosím vystúpte.

10:35 Zostávajú nám posledné voľné neprežité minúty dažďového pralesa v Národnom Parku Kilimanjaro. V korunách to šumí. Síce odchádzam a vzďaľujem sa od vrcholu, no myšlienkami sa vraciam znovu a znovu späť – na vrchol.

Zapísané, môžeme ísť ďalej.

Teraz v tomto momente ešte zotupujem.

Mount Kilimanjaro bola príležitosť odhodlať sa, vydať sa, prekonať sa, vystúpiť, zachovať sa, rozhliadnuť sa, zamyslieť sa, zostúpiť, a dospieť. Teraz ostáva už len viera, láska a nádej.

Či som dospel a som dospelý sa uvidí, uvidia to všetci. Ale to k čomu som dospel to uvidím len ja a Boh, ktorý vidí do sŕdc. Aspoň  to by som si prial vidieť.

10:49 MWEKA GATE (1 640 m. n. m) KILIMANJARO NATIONAL PARK

Ako tradične teraz naposledy sa zapisujeme do zošita preživších. Teraz trochu inak, slávnostne. Pripisujeme čas dosiahnutia vrcholu. Free WiFi vo vestibule plače od preťaženia. Pakety dát svištia vzduchom a odvšadiaľ to cinkoce, ťukoce, pukoce…po týždni sa nazbiera rôznych upozornení. Na čo však upozorňujú? Je to hlas sociálnych sietí. Hymna súčasnej doby. Hmm a predsa fungovali j bez nás kým sme boli sedem dní offline.

Tak a sme tu z výletu, nezmokli sme a sme tu.

Prvý sociálny kontakt po dlhšej dobe umocňuje aj sociálne vybavenie s tečúcou vodou. Súčasťou porcelánovej oázy je aj sprcha, no na tú teraz nemáme čas.

Spoločná vo výške 1653 m.n.m.

11:21 Nasadáme do dvoch známich safari áut. Štyri čierne pneumatiky nás istou stopou po ceste berú za bránu MWEKA GATE, kde sa oficiálne lúčime s Národným Parkom Mount Kilimanjaro.

Kilimanjaro dobrodružstvo – úspešne vo vrecku nohavíc.

Zanechávame predražcov náramkov a tričiek. Zanechávam Kilimanjaro, ktoré vo mne zanecháva krásny pocit a horu zážitkov. Kilimandžáro opúšťame ale nie tak celkom. Ešte budeme mať dočinenia so záverečným rozlúčkovým obedom v dedine Kilimandžáro.

Miesto kde obedujeme.

Parkujeme a vchádzame do rezortu galério-reštaurácio-suvenirshope. Šikovné vymyslené na turistu. Šité na mieru.

Suverénne suveníry.

Kým dokončia obed, rozliezame sa v miestnom suvenír-shope kde kukáme a aj niečo kupujeme. Majú úspech.

12:19 Kapitola obedová

Sedíme za stolom spolu s naši štyria guidovia sa k nám pridávajú. Máme záverečný, slávnostný obed kedy prvý krát sedíme s nimi za stolom, a vlastne aj naposledy na tomto tripe. Vypisujeme si mená na certifikáty.

V hlavných úlohách:

(polievka ako guláš s banánmi, ktoré chutia ako zemiaky, za ovocie je to avokádo, mango, banán, pomaranče)

Jedlo je vynikajúce. Naozaj. Jem, pridávam si dokonca dvakrát. My čakáme čo bude nasledovať a oni vyzerajú, že už majú dosť a čakajú kedy sa to skončí.

Polievka zo škrobových banánov nás posilňuje.

Slova sa ujíma Bon a hovorí: Cesta na UHURU POINT of mount Kilimanjaro sa vlní ako had, ktorý vás chce uhryznúť a vy ste bojovali do konca, a zvíťazili ste. Chcem vám odovzdať tieto diplomy. Nastala chvíľa odovzdávania oficiálnych certifikátov, pričom sa rozpršalo.

A je to oficiálne, dostávame diplom.

12:42 Dostávam ocenenie, diplom o výstupe na Kilimanjaro (5 895 m n. m.)

Just done it!

Ešte stále prší no dve safary autá nás aj tak odvážajú do miesta nášho ubytovania na okraji mesta Arusha.

15:30 Auto pred nami dostáva druhý krát defekt. Tento krát úplný – frézuje diskom asfalt. Odstavuje na kraj cesty, dva defekty po sebe a každý na novo vymenenej pneumaticke. To je rezerva doslova lebo má rezervy.

Aké by to bolo dobrodružstvo bez štipky napätia.

17:58 S Janom sme na izbe číslo 8 a máme 7 postelí. Zatiaľ máme k dispozícii všetky práva na veštenie a sušenie po celej izbe. Vieme však, že nebudeme na izbe sami. Ale aj tak rozvešiavame vlhké veci, karimatky a spacák a spotené oblečenie kde sa len dá. Izbu napĺňa zvláštny plyn – puch spoteného oblečenia. Vyzerá to tu ako po sopečnej erupcii stratovulkánu… už len kráter a nadmorská výška chýba.

Sušíme a začíname leháro.

Podvečer prichádzajú tri Rakúšanky. Chvíľu sa s nimi rozprávame čo tu robia, do kedy ostávajú. Dve z nich tu v Afrike robia dobrovoľníctvo. Vzápätí však odchádzajú, že idú do kina. My s Janom prebalujeme.

19:30 Kapitola večere hodná v štýle hotela White House of Tanzania.

V hlavných úlohách účinkujú:

(ryža, dusené riasy alebo niečo ako špenát, fazuľový sós, čaj s omeškanou vodou)

Meranie kyslíka: 96% 81 tep.

Hodnoty opäť v normálne. Teraz by sme mali byť najbližšie dva týždne aklimatizovaný, a mali by sme mať výborne výsledky pri behaní. Čo pravdepodobne na Safari v aute neuplatníme. Ale mohlo by sa nám to hodiť keď nás bude naháňať leopard.

21:26 Líham si unavený ako ani neviem nájsť prirovnanie. Prebalený som jako balola, nakŕmený som ako kojenec, no myslím, že budem spať ako dospelé bábä. Ležím a v hlave sa mi premieta celé toto dobrodružstvo. Dobrú noc!